Zistite Svoj Počet Anjela

Som silná žena, ale stále ma to privádza do šialenstva, keď chlap neodpovedá

Dievča, cítim ťa. Je to ako, ty si tu vonku a snažíš sa to udržať a byť touto silnou, nezávislou ženou, ale len čo ti chlapík neodpíše, všetko ide von oknom. To je najhoršie. Prečo musia byť také ťažké?


Možno som silná a nezávislá, ale na tom, že mi nová osoba v mojom živote neodpíše, je niečo, čo mi môže vážne pokaziť celý deň. Tu je dôvod, prečo stále neznášam, keď mi chlap neodpíše:

Odoslanie textu trvá dve sekundy.

vážne. je to v podstate opak veľkej veci. Denne píšem svojim priateľom o všetkom, od plánov až po súčasné televízne posadnutosti, a na telefonovanie som si tak zvykla, že nie je niečo, na čo by som sa musela báť nájsť si čas. Aj keď chlap neustále nepozerá na obrazovku, môže si nájsť čas na to, aby mi rýchlo odpovedal.

Určite má svoj telefón.

Píše sa rok 2016. Niet pochýb o tom, že tento chlapík má takmer neustále pri sebe telefón. Takže ak mi neustále neodpisuje alebo ma priamo klame, nebudem si kupovať výhovorku, že bol len „preč od svojho telefónu“.

Textové správy sú nové rozprávanie.

Vydatá rodinná priateľka raz žartovala, že svojim priateľom nikdy neposlala SMS, pretože by robili starú vec, ktorá sa nazývala vytočenie niekoho čísla a skutočné zavolanie. Dnes je však písanie správ novinkou a každý takto komunikuje so svojimi priateľmi, členmi rodiny a záujmami lásky. Ak takto zostávajú v kontakte všetci, ktorých poznám, prečo mi tento chlap nemôže napísať správu? Pochybujem, že je najvýznamnejším medzi doslova všetkými ľuďmi, ktorých som nedávno stretol.


Je to super zvláštne.

Keď mi chlap neodpíše, je to, akoby sa v mojom svete nič nedarilo a nikdy nefungovalo. Znie to dramaticky, ale takto funguje moja myseľ. Je to taký jednoduchý koncept: niekomu napíšete a on odpovie v legitímnom časovom rámci. Keď sa to nestane, mám úzkosť – takto veci nemajú fungovať a zamotáva sa mi to v hlave.

On je zvyčajne ten, kto mi napísal ako prvý.

Ešte horšie je, keď mi najprv napíše sms chlap, s ktorým som práve začala chodiť... a keď sa spolu dobre porozprávame, úplne zmizne. Kým sa nabudúce náhodne nerozhodne ma udrieť, samozrejme. To ma privádza do šialenstva, pretože, hej, nie som to ja, kto to celé začal. Tak prečo v tom nemôže pokračovať?


>